bezvadný

Tchèque

Étymologie

De bez (« sans ») et vadný (« défectueux »).

Adjectif

nombre	cas \ genre	masculin		féminin	neutre
		animé	inanimé
singulier	nominatif	bezvadný		bezvadná	bezvadné
	vocatif	bezvadný		bezvadná	bezvadné
	accusatif	bezvadného	bezvadný	bezvadnou	bezvadné
	génitif	bezvadného		bezvadné	bezvadného
	locatif	bezvadném		bezvadné	bezvadném
	datif	bezvadnému		bezvadné	bezvadnému
	instrumental	bezvadným		bezvadnou	bezvadným
pluriel	nominatif	bezvadní	bezvadné		bezvadná
	vocatif	bezvadní	bezvadné		bezvadná
	accusatif	bezvadné			bezvadná
	génitif	bezvadných
	locatif	bezvadných
	datif	bezvadným
	instrumental	bezvadnými

bezvadný \ˈbɛzvadniː\ (comparatif : bezvadnější, superlatif : nejbezvadnější)

1. Impeccable, irréprochable.
   • bezvadné chování.

     une conduite irréprochable.

2. Impeccable, formidable, super.
   • bezvadný nápad.

     une super idée.

Dérivés

• bezva, impec, super

Références

• Ústav pro jazyk český, Akademie věd ČR, v.v.i., 2008–2015 → consulter cet ouvrage