Conjugaison:italien/abbozzolare
Apparence
abbozzolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
[modifier le wikicode]Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | abbozzolare | \ab.bot.t͡so.ˈla.re\ | avere | abbozzolato | \a.ˈve.re ab.bot.t͡so.ˈla.to\ |
Gérondif | abbozzolando | \ab.bot.t͡so.ˈlan.do\ | avendo | abbozzolato | \a.ˈven.do ab.bot.t͡so.ˈla.to\ |
Participe | abbozzolante | \ab.bot.t͡so.ˈlan.te\ | abbozzolato | \ab.bot.t͡so.ˈla.to\ |
Indicatif
[modifier le wikicode]Conditionnel
[modifier le wikicode]
|
|
Subjonctif
[modifier le wikicode]
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif
[modifier le wikicode]
|
|