Conjugaison:italien/stormire
Apparence
stormire, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
[modifier le wikicode]Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | stormire | \stor.ˈmi.re\ | avere | stormito | \a.ˈve.re stor.ˈmi.to\ |
Gérondif | stormendo | \stor.ˈmen.do\ | avendo | stormito | \a.ˈven.do stor.ˈmi.to\ |
Participe | stormente | \stor.ˈmen.te\ | stormito | \stor.ˈmi.to\ |
Indicatif
[modifier le wikicode]Conditionnel
[modifier le wikicode]
|
|
Subjonctif
[modifier le wikicode]
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif
[modifier le wikicode]
|
|