Conjugaison:italien/appartare
Apparence
appartare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
[modifier le wikicode]Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | appartare | \ap.par.ˈta.re\ | avere | appartato | \a.ˈve.re ap.par.ˈta.to\ |
Gérondif | appartando | \ap.par.ˈtan.do\ | avendo | appartato | \a.ˈven.do ap.par.ˈta.to\ |
Participe | appartante | \ap.par.ˈtan.te\ | appartato | \ap.par.ˈta.to\ |
Indicatif
[modifier le wikicode]Conditionnel
[modifier le wikicode]
|
|
Subjonctif
[modifier le wikicode]
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif
[modifier le wikicode]
|
|